Mokrý kolódiový proces patrí k najstarším fotografickým technikám. Za jeho existenciu vďačíme Frederickovi Scott Archerovi, ktorý experimentoval so sklenenými negatívmi a v roku 1851 publikoval svoj objav - mokrý kolódiový proces. Pri fotografovaní pomocou tohto procesu vznikne vždy len jediná originálna fotografia.
Postup pri fotografovaní s mokrým kolódiovým procesom je nasledovný:
- Sklenenú dosku je potrebné dokonale vyčistiť a vyleštiť.
- Na vyčistenú dosku nalejeme kolódium tak, aby sme na jedenkrát obliali rovnomerne celý povrch dosky.
- V tmavej komore vložíme dosku do zcitlivovacieho roztoku dusičnanu strieborného, kde ju necháme niekoľko minút ponorenú. Po vytiahnutí je na doske vytvorená svetlocitlivá vrstva. Dosku vložíme do špeciálne upravenej kazety na film.
- Kazetu založíme do fotoaparátu. Celú scénu, ktorú ideme fotografovať už máme dopredu pripravenú a kamera je zaostrená. Exponujeme. Dĺžka expozície záleží od viacerých faktorov, ale hlavne od svetelných podmienok a veku kolódia. V priemere sa pohybuje od 5 sekúnd až po 2 minúty.
- Po odfotografovaní nasleduje vyvolávanie v tmavej komore. Na sklenenú dosku nalejeme vývojku tak, aby sme pokryli celý povrch. Vyvolávame 15-30 sekúnd.
- Vyvolanie fotografie treba následne prerušiť vodou, výsledný obraz ustáliť a dôkladne vymyť
- Posledným krokom je lakovanie, ktoré chráni povrch fotografie. Dosku nahrejeme nad plameňom a vzápätí nanesieme lak namiešaný z levanduľového oleja a sandarakovej živice. Lak na fotografii vysušíme opäť nad priamym plameňom a necháme zaschnúť.
